Archives for História futbalu v Kežmarku

Obrázok

Príbehy priateľstiev písané v kežmarskom športe

Mesto Kežmarok žilo športom už pred získaním prestížneho titulu. Jedna z náhodne nájdených fotografií nám prezradila viac o športovcoch v meste.

Odstavil ich hráč navyše

V sezóne 1971 až 1972 kežmarskí basketbalisti vyhrali Krajské majstrovstvá a postúpili do druhej ligy. Nová súťaž bola vylosovaná a začali prípravu. „Tesne pred začiatkom ligy sme dostali avízo, že do ligy postupuje Lokomotíva Košice. Sekcia to zdôvodnila tak, že v zápase prvej polovice súťaže medzi VSS Košice a Lokomotívou Košice, hral za domácich jeden hráč na čierno. Sekcia tento zápas kontumovala tesne pred začiatkom druhej ligy v prospech Lokomotívy. Tešili sa hráči i celé mesto Kežmarok z historického postupu. Nakoniec nám ostali oči pre plač,“ spomína Jozef Cigal.

Z celého Československa obdivovali kežmarský dorast

Jedna náhodne nájdená fotografia medzi mnohými ostatnými v zásuvke bývalého kežmarského basketbalistu a aktívneho športovca Jozefa Cigala skrýva výnimočný príbeh. V roku 1957 vyhrali dorastenci Kežmarku kvalifikáciu postupu na Majstrovstvá Československa. Zúčastnilo sa jej šesť mužstiev. „Naši skončili šiesti. Hrali s Orbisom Praha, Spartou Praha Sokolovo, Unionom Praha, Moravanom Brno a Sláviou Vsetín. Bol to vynikajúci zápas pre Kežmarok,“ spomína Jozef Cigál a dodáva mená vtedajších hráčov: Štepanek, Straka, Tóth, Taichner, Gašpar, Ďurišin, Farský, Ferianc, Černák, Zelenaj, Adamjak, Hanzely, Horničák, Gaise.

Slávnostné prijatie mužstva pri príležitosti postupu do druhej basketbalovej ligy sa uskutočnilo v Kežmarku v roku 1972. Vtedajší predseda Mestského národného výboru pogratuloval k postupu hráčom: Wagnerovi, Šimanskému, Mizdošovi, Jančekovi, Dudášovi, Adámimu, Hricovi, Žihalovi, Uličnému, Kluskovi, Gemzovi, Linhartovi, Cigalovi, Štepanekovi a kapitánovi mužstva Františkovi Kuzárovi. „Na historickej fotografii chýba Dušan Goceliak, ktorý sa vtedy zranil,“ dodáva k popisu fotografie Cigál.

Ľuboslav Kovalský. Ondrej Miškovič

Read more

Zachránený zápas

Futbalový štadión pri Tatraľane v Kežmarku v povojnových rokoch bol plný fanúšikov a mesto bolo vtedy svedkom zápasu, na ktorý sa dodnes spomína.

Iskra, ktorú nazývali predtým Textilka, hrala v roku 1949 či 1953 dôležitý zápas, do konca ktorého chýbalo už len pár minút a „svetelná tabuľa“, ktorú vtedy predstavoval jeden funkcionár, ktorý držal v ruke papierové tabuľky s číslami, ukazovala remízu. Dnes už nie je dôležité, proti komu sa tento zápas hral. Remíza stačila pre domácich na postup či udržanie miesta v tabuľke.

Môj otec Július Muško v tomto zápase nehral. Bol zranený. Pri hlavičkovaní lopty mu praskla koža na čele a mal na ňom niekoľko stehov. Stál pri bráne za čiarou a povzbudzoval svojich spoluhráčov, hlavne brankára. Pri ňom bol najbližšie. Všetci sa už videli ako víťazi tohto zápasu, pretože do konca chýbali len nejaké sekundy a hralo sa na súperovej polovici. No v tom sa z veľkej mely odtrhol jeden hráč a s loptou pri nohách šprintoval na tatraľanskú bránu. Brankár vedel, že je zle. Bolo na ňom, ako sa rozhodne. Buď vybehne z brány a zneškodní šancu, prípadne odkopne hráčovi loptu ešte v bezpečnej vzdialenosti, alebo bude čakať v bráne, do ktorého rohu lopta poletí. Rozhodnutie prišlo. Vybehol proti nemu, ale hráč sa nedal oklamať. Bol šikovnejší a prekľučkoval brankára. Lopta už letela plnou rýchlosťou do brány.

Na tvárach všetkých fanúšikov bolo zdesenie a stŕpnutosť, ako to dopadne. Ako aj mohlo? Protihráč pred bránou bez brankára. V tej chvíli opadla radosť z víťazstva. To bol koniec. Stŕpnutý však neostal môj otec Július. Vbehol na ihrisko do prázdnej brány a vykopol spred nej loptu, ktorú tam poslal protihráč a ktorá znamenala jasný gól, a tým zhasnuté nádeje na remízu, o ktorú v tomto zápase bojovali. Najprv nastalo veľké ticho, a po ňom z tribúny aj mimo nej neskutočný jasot, piskot, nadšenie. Nikto nepočul píšťalku rozhodcu, ktorý ukončil zápas s nerozhodným výsledkom.

Remíza, postup. Otca Júliusa odniesli domáci fanúšikovia z ihriska na pleciach. Z čela mu kvapkala krv z roztrhaných stehov. Ale stálo to za to. Víťazstvo. To sa oslavovalo do neskorej noci. Ako dopadol môj otec ďalej? Samozrejme, dostal trest. Zákaz hrať všetky zápasy do konca sezóny. Dnes by bol trest úplne iný, prísnejší a možno by sa takáto situácia ani nemohla stať. A ako dopadla Iskra Kežmarok? Určite veľmi dobre, keď mala takých obetavých hráčov, akým bol Július. A to mala.

Marianna Šterbáková, foto: archív Júliusa Muška.

Read more

Bicykel vymenili za kopačky a ešte aj remizovali

Jozef Cigal sa podelil so spomienkami na úsmevnú príhodu, ktorá sa stala na cyklistických pretekoch v roku 1959.

Posledná etapa cyklistických pretekov končila na futbalovom štadióne Tatrana Prešov. Pred príchodom cyklistov sa mal hrať medzinárodný zápas medzi Tatranom Prešov a anglickým Ipsvitsch town. Na poslednú chvíľu Angličania oznámili, že do Prešova neprídu. Prešovskí funkcionári poslali naše mužstvo Slavoj Kežmarok, aby nahradilo Angličanov. Diváci na štadióne o tom neboli informovaní. Prvoligový Prešov klub z Kežmarku podcenil.

Kežmarčanom sa darilo a pred polčasom viedli 2:0. Prešov neskôr vyrovnal na 2:2. Bolo to veľké prekvapenie o ktorom informovali československé denníky. Po skončení zápasu prešovskí diváci medzi sebou rozprávali: „Tí Angličania sú nejako čudní, keď medzi sebou rozprávajú slovensky.“ V roku 1959 hral Kežmarok tretiu najvyššiu súťaž v Československu.

Kežmarok hral s mužstvami: Púchov, Považská Bystrica, Martin, Dukla Žilina, Ružomberok, Humenné, Bardejov a Vranov nad Topľou. Strelcami gólov v remizovanom zápase boli za Kežmarok Tenkáč a Kufa.

Jozef Cigal

Read more