Archives for Blog

Obrázok

Príbehy priateľstiev písané v kežmarskom športe

Mesto Kežmarok žilo športom už pred získaním prestížneho titulu. Jedna z náhodne nájdených fotografií nám prezradila viac o športovcoch v meste.

Odstavil ich hráč navyše

V sezóne 1971 až 1972 kežmarskí basketbalisti vyhrali Krajské majstrovstvá a postúpili do druhej ligy. Nová súťaž bola vylosovaná a začali prípravu. „Tesne pred začiatkom ligy sme dostali avízo, že do ligy postupuje Lokomotíva Košice. Sekcia to zdôvodnila tak, že v zápase prvej polovice súťaže medzi VSS Košice a Lokomotívou Košice, hral za domácich jeden hráč na čierno. Sekcia tento zápas kontumovala tesne pred začiatkom druhej ligy v prospech Lokomotívy. Tešili sa hráči i celé mesto Kežmarok z historického postupu. Nakoniec nám ostali oči pre plač,“ spomína Jozef Cigal.

Z celého Československa obdivovali kežmarský dorast

Jedna náhodne nájdená fotografia medzi mnohými ostatnými v zásuvke bývalého kežmarského basketbalistu a aktívneho športovca Jozefa Cigala skrýva výnimočný príbeh. V roku 1957 vyhrali dorastenci Kežmarku kvalifikáciu postupu na Majstrovstvá Československa. Zúčastnilo sa jej šesť mužstiev. „Naši skončili šiesti. Hrali s Orbisom Praha, Spartou Praha Sokolovo, Unionom Praha, Moravanom Brno a Sláviou Vsetín. Bol to vynikajúci zápas pre Kežmarok,“ spomína Jozef Cigál a dodáva mená vtedajších hráčov: Štepanek, Straka, Tóth, Taichner, Gašpar, Ďurišin, Farský, Ferianc, Černák, Zelenaj, Adamjak, Hanzely, Horničák, Gaise.

Slávnostné prijatie mužstva pri príležitosti postupu do druhej basketbalovej ligy sa uskutočnilo v Kežmarku v roku 1972. Vtedajší predseda Mestského národného výboru pogratuloval k postupu hráčom: Wagnerovi, Šimanskému, Mizdošovi, Jančekovi, Dudášovi, Adámimu, Hricovi, Žihalovi, Uličnému, Kluskovi, Gemzovi, Linhartovi, Cigalovi, Štepanekovi a kapitánovi mužstva Františkovi Kuzárovi. „Na historickej fotografii chýba Dušan Goceliak, ktorý sa vtedy zranil,“ dodáva k popisu fotografie Cigál.

Ľuboslav Kovalský. Ondrej Miškovič

Read more

Kežmarok kolískou futbalových talentov

Adam Matalík

Futbal začal hrať v rodnom Vrbove prakticky odkedy sa naučil chodiť, keďže býva 30 metrov od ihriska. Neskôr, keď mal päť rokov, si ho pod ochranné krídla do kežmarskej prípravky zobral tréner Dušan Tokarčík. „Mladým športovcom by som odporučil ísť si za svojím snom a ak sú o tom presvedčení, nech sa nedajú odradiť neúspechmi, ktoré sú taktiež dôležité pre športovca. Napríklad keď som bol ja malý, nikdy by som nepovedal, že ma budú trénovať najlepší tréneri Slovenska ako Marek Bažík, ktorý je súčasný hlavný tréner reprezentácie do 16 rokov, Marek Fabuľa, Martin Poljovka a mnohí ďalší. Samozrejme, neprišlo to samé, pretieklo veľa potu a sĺz,“ povedal Adam Matalík.

Na Kežmarok či už v mládeži alebo pri A-mužstve má len dobré spomienky. „V sezóne 2020/2021, keď som sa vrátil do Kežmarku, sme vyhrali ligu bez straty bodu a dokonca sa nám podarilo zo Slovenského pohára vyradiť druholigový Bardejov, čo by som označil za najväčšie úspechy môjho pôsobenia v Kežmarku,“ zhrnul Matalík, podľa ktorého mladí potrebujú hrať čo najviac, a preto si myslí, že výstavba, respektíve rekonštrukcia multifunkčných ihrísk, ktoré sú verejnosti dostupné, by tomuto veľmi pomohli. „Môj momentálny a najdôležitejší cieľ je umiestniť sa s 1. MFK Kežmarok do 5. miesta, keďže súťaže čaká veľká reorganizácia. To je to, kvôli čomu som tu,“ vysvetlil Adam.

Patrik Grega

S futbalom začal ako desaťročný v Kežmarku pod vedením trénera Jaroslava Nováka, prešiel všetkými kategóriami po U15. Posledný polrok strávil na hosťovaní v Spišskej Novej Vsi. V doraste už pôsobil aj v MFK Košice. Pri mužoch bol zatiaľ na striedačkách v Košiciach a Kežmarku. Grega odporúča mladým začínajúcim futbalistom, aby pracovali na sebe, lebo talent často nestačí, aby si nechali poradiť od trénerov a najhlavnejšie, nech šport, ktorý vykonajú, robia s radosťou a s chuťou. „Zatiaľ môj najväčší úspech v kežmarskom drese je určite 4. kolo v Slovnaft Cupe a, samozrejme, aj postup do IV. ligy. Rád by som svojmu rodnému mestu dopomohol k vytúženej regionálnej lige, ktorú si Kežmarok so svojím zázemím určite zaslúži,“ povedal Grega. Patrik Grega by určite privítal viac športových akcií pre deti, keďže sa všetko začína mládežou a keď sa to podcení v tomto veku, už to potom ťažko dobehnúť.

Pavol Fejerčák ml.

S futbalom začal pomerne neskoro, keďže skúšal viacero športov. Začal ho hrať za Kežmarok, keď mal 12 rokov. „Samozrejme, futbal som mal rád už od malička, keďže sme futbalová rodina,“ povedal o sebe Fejerčák a o svojom pôsobení v našom meste dodal: „Medzi najväčší úspech v Kežmarku by som zaradil účinkovanie v Slovenskom pohári, kde sme sa ako piatoligisti prebojovali medzi 32 najlepších mužstiev na Slovensku. Mojím najväčšiím sklamaním asi bolo naše pôsobenie počas pandémie, počas ktorej sme boli dvakrát zabrzdení v postupe do vyšších líg.“

Ondrej Miškovič, foto: archív hráčov

Read more

Mladí kežmarskí futbalisti v prvej lige

Odchovanci kežmarského futbalu narodení v roku 2006 si zahrali najvyššiu slovenskú ligu v kategórii U16 v neďalekom Poprade.

V ukončenom ročníku 2021/2022 hrali proti baštám slovenského futbalu, ako sú Spartak Trnava, MŠK Žilina, Slovan Bratislava, AS Trenčín atď. Najväčšiu porciu minút mali títo Kežmarčania: Matej Melikant, Adrian Bretz, Jakub Ilenčík, Sebastián Duda, ktorí boli piliermi družstva a nastupovali v základnej zostave. Sekundovali im Patrik Biro, Šimon Hanečák, Natan Rybár. Najlepším strelcom družstva bol Matej Melikant. Chalani sú dôkazom toho, že tvrdá a systematická práca v tréningovom procese má význam okorenený výborným výsledkom.

Ladislav Melikant

tréner mládeže

Read more

Zachránený zápas

Futbalový štadión pri Tatraľane v Kežmarku v povojnových rokoch bol plný fanúšikov a mesto bolo vtedy svedkom zápasu, na ktorý sa dodnes spomína.

Iskra, ktorú nazývali predtým Textilka, hrala v roku 1949 či 1953 dôležitý zápas, do konca ktorého chýbalo už len pár minút a „svetelná tabuľa“, ktorú vtedy predstavoval jeden funkcionár, ktorý držal v ruke papierové tabuľky s číslami, ukazovala remízu. Dnes už nie je dôležité, proti komu sa tento zápas hral. Remíza stačila pre domácich na postup či udržanie miesta v tabuľke.

Môj otec Július Muško v tomto zápase nehral. Bol zranený. Pri hlavičkovaní lopty mu praskla koža na čele a mal na ňom niekoľko stehov. Stál pri bráne za čiarou a povzbudzoval svojich spoluhráčov, hlavne brankára. Pri ňom bol najbližšie. Všetci sa už videli ako víťazi tohto zápasu, pretože do konca chýbali len nejaké sekundy a hralo sa na súperovej polovici. No v tom sa z veľkej mely odtrhol jeden hráč a s loptou pri nohách šprintoval na tatraľanskú bránu. Brankár vedel, že je zle. Bolo na ňom, ako sa rozhodne. Buď vybehne z brány a zneškodní šancu, prípadne odkopne hráčovi loptu ešte v bezpečnej vzdialenosti, alebo bude čakať v bráne, do ktorého rohu lopta poletí. Rozhodnutie prišlo. Vybehol proti nemu, ale hráč sa nedal oklamať. Bol šikovnejší a prekľučkoval brankára. Lopta už letela plnou rýchlosťou do brány.

Na tvárach všetkých fanúšikov bolo zdesenie a stŕpnutosť, ako to dopadne. Ako aj mohlo? Protihráč pred bránou bez brankára. V tej chvíli opadla radosť z víťazstva. To bol koniec. Stŕpnutý však neostal môj otec Július. Vbehol na ihrisko do prázdnej brány a vykopol spred nej loptu, ktorú tam poslal protihráč a ktorá znamenala jasný gól, a tým zhasnuté nádeje na remízu, o ktorú v tomto zápase bojovali. Najprv nastalo veľké ticho, a po ňom z tribúny aj mimo nej neskutočný jasot, piskot, nadšenie. Nikto nepočul píšťalku rozhodcu, ktorý ukončil zápas s nerozhodným výsledkom.

Remíza, postup. Otca Júliusa odniesli domáci fanúšikovia z ihriska na pleciach. Z čela mu kvapkala krv z roztrhaných stehov. Ale stálo to za to. Víťazstvo. To sa oslavovalo do neskorej noci. Ako dopadol môj otec ďalej? Samozrejme, dostal trest. Zákaz hrať všetky zápasy do konca sezóny. Dnes by bol trest úplne iný, prísnejší a možno by sa takáto situácia ani nemohla stať. A ako dopadla Iskra Kežmarok? Určite veľmi dobre, keď mala takých obetavých hráčov, akým bol Július. A to mala.

Marianna Šterbáková, foto: archív Júliusa Muška.

Read more

Bicykel vymenili za kopačky a ešte aj remizovali

Jozef Cigal sa podelil so spomienkami na úsmevnú príhodu, ktorá sa stala na cyklistických pretekoch v roku 1959.

Posledná etapa cyklistických pretekov končila na futbalovom štadióne Tatrana Prešov. Pred príchodom cyklistov sa mal hrať medzinárodný zápas medzi Tatranom Prešov a anglickým Ipsvitsch town. Na poslednú chvíľu Angličania oznámili, že do Prešova neprídu. Prešovskí funkcionári poslali naše mužstvo Slavoj Kežmarok, aby nahradilo Angličanov. Diváci na štadióne o tom neboli informovaní. Prvoligový Prešov klub z Kežmarku podcenil.

Kežmarčanom sa darilo a pred polčasom viedli 2:0. Prešov neskôr vyrovnal na 2:2. Bolo to veľké prekvapenie o ktorom informovali československé denníky. Po skončení zápasu prešovskí diváci medzi sebou rozprávali: „Tí Angličania sú nejako čudní, keď medzi sebou rozprávajú slovensky.“ V roku 1959 hral Kežmarok tretiu najvyššiu súťaž v Československu.

Kežmarok hral s mužstvami: Púchov, Považská Bystrica, Martin, Dukla Žilina, Ružomberok, Humenné, Bardejov a Vranov nad Topľou. Strelcami gólov v remizovanom zápase boli za Kežmarok Tenkáč a Kufa.

Jozef Cigal

Read more